Späť

Pocta legende: Jozef Kroner STO

V marci sme si pripomínali nedožité sté narodeniny legendy slovenského divadla a filmu Jozefa Kronera. Keďže profesionálna kariéra tohto nezabudnuteľného umelca odštartovala práve v Považskej Bystrici, kultúrno-vzdelávacie centrum Cooltajner pripravilo pri tejto príležitosti dvojdňový kultúrny program.

Jozef Kroner, rodák z kysuckej obce Staškov, žil isté obdobie aj v Považskej Bystrici. Už od detstva sa venoval umeniu, neskôr v živote obzvlášť herectvu a inak tomu nebolo ani počas pôsobenia v našom meste. Práve účinkovanie v poloprofesionálnom divadelnom súbore fungujúcom v rámci Považských strojární mu otvorilo cestu k profesionálnej hereckej kariére, a to napriek tomu, že herectvo nikdy neštudoval.

Nezabudnuteľný herec, ktorý je dodnes s Považskou Bystricou spojený bohatými rodinnými väzbami, sa vo svojej kariére zapísal do pamäti divákov desiatkami excelentných výkonov v divadle i filme. Jozef Kroner sa zároveň svojím fantastickým výkonom vo filme Obchod na korze spoločne s Idou Kamińskou pričinil o zisk jediného Oscara pre slovenský film.

Program venovaný pocte Jozefovi Kronerovi

ŠTVRTOK 25.04.2024 – veľká sála KVC Cooltajner

  • 17.30 // Hudobné vystúpenie Mirky Kronerovej
  • 18.00 // Diskusia o živote a kariére Jozefa Kronera s pozvanými hosťami: príbuzní Drahomíra Mituníková a Oldřich Vaňous; a Vladimír Gajdošík zo Spolku rodáka Jozefa Kronera zo Staškova, moderuje: Iva Semančíková Posluchová
  • 19.00 // Krátka prezentácia filmografie a teatrografie Jozefa Kronera
  • 19.30 // Filmový klub: premietanie filmu Obchod na korze

PIATOK 26.04.2024 – veľká sála KVC Cooltajner

  • 18.30 // Prezentácia archívnych materiálov o Jozefovi Kronerovi, jeho ochotníckom pôsobení a ochotníckom divadle v Považskej Bystrici, prezentáciu vedie knihovníčka a bibliografka Andrea Smolková z Považskej knižnice v Považskej Bystrici
  • 19.00 // Divadelné predstavenie považskobystrického divadelného súboru dospelých Napíšte si výpoveď s hrou Picasso v bare Lapin Agile
  • 20.30 // Koncert jazzmanov Jána Kopčáka (saxofón) a Matúša Pavlíka (klavír)
Toto podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom KVC Cooltajner, ďakujeme!

VSTUPNÉ – platí sa na mieste pri vstupe do sály:

  • 2-dňová permanentka: 10 eur dospelí/ 7 eur študenti, seniori
  • 1-dňová vstupenka: 7 eur dospelí/ 5 eur študenti, seniori

O legende slovenského divadla a filmu Jozefovi Kronerovi

Jozef Kroner sa narodil v Staškove v okrese Čadca v staničnom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Pochádzal z dvanástich detí. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku a od roku 1933 v Seredi, kam otca pracovne preložili. Neskôr sa v roku 1937 presťahovali do Považskej Bystrice. Otec Jozefa Kronera, hoci bol povolaním železničiar, bol aj vášnivý divadelník, režíroval ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne. Jozef Kroner sa tak začal objavovať na javisku už ako malé dieťa.

V Trenčíne absolvoval Jozef Kroner meštiansku školu i odbornú školu kreslenia. Vo voľnom čase navštevoval Katolícky krúžok ochotníckeho divadla, ktorý viedli rehoľníci – dominikáni. Po ukončení vojenskej služby a po návrate z totálneho nasadenia (1945) začal pracovať ako robotník a neskôr vedúci dielne v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. Súčasne v rokoch 1947 – 1948 pôsobil v Divadelnom krúžku Považských strojární. Pre považskobystrických ochotníkov sa rok 1948 niesol v úspešnom duchu. Na základe kvalitných hereckých výkonov zvíťazili na celoslovenských aj celoštátnych divadelných ochotníckych súťažiach, v rovnakom roku premenovali názov súboru na Divadelný krúžok Závodného klubu ROH Považských strojární.

Začiatok hviezdnej kariéry v Považskej Bystrici

Ako uvádza Biografický lexikón Slovenska V, Jozef Kroner počas pôsobenia v Považskej Bystrici vynikajúco stvárnil okrem iného postavy Chrapova v Gorkého Vasse Železnovovej či Ževakina v Gogoľovej Ženbe. S prvým dejstvom inscenácie Ženba sa v roku 1948 Divadelný krúžok Považských strojární zúčastnil 23. ročníka celoslovenských divadelných závodov v Martine, kde získali prvú cenu v skupine A. Úspech zopakovali aj na celoštátnej súťaži ochotníckych divadelných krúžkov v Jiráskovom Hronove, kde získali prvé miesto v I. skupine. Napokon sa v rovnakom roku predstavili aj na pražskej Divadelnej žatve.

Jozef Kroner mohol divadlu ponúknuť osobité realistické zobrazovanie postáv aj komediálny talent a  jeho výrazný herecký prejav spojený s pracovitosťou prispel k úspechom považskobystrického súboru na spomenutých súťažiach. Na základe spomenutých výkonov i úspechov krúžku dostáva ponuku stať sa členom profesionálneho divadla v Martine aj napriek tomu, že herectvo nevyštudoval. V  roku 1949 sa divadelný krúžok premenoval na Divadlo pracujúcich – prvé divadlo na Slovensku, ktoré vzniklo vo fabrickom prostredí a bolo uznané za profesionálne.

V divadle spoznal svoju osudovú lásku

Jeho život a kariéru zásadne zmenil prvý profesionálny angažmán v Slovenskom komornom divadle v Martine, a to nielen preto, že v martinskom divadle stretol mnohých vzácnych ľudí a priateľov na celý život, ale stretol tu aj svoju manželku. Stala sa ňou Terka Hurbanová, ktorá v tom čase už bola hviezdou martinského divadla i jeho hereckou partnerkou. Prvou divadelnou postavou Jozefa Kronera bol Dr. Balanzoni v Goldoniho Klamárovi. Do povedomia divákov sa nezabudnuteľne zapísal postavou Kuba v rovnomennej Hollého hre.

Počas tzv. martinskej sezóny (1948-1956) stvárnil 40 divadelných postáv a natočil päť televíznych filmov. Ako 33-ročný vstúpil aj s manželkou na javisko Slovenského národného divadla. Prelomovou postavou sa stal Dr. Galén v Čapkovej Bílej nemoci. Neskôr vytvoril na javisku množstvo postáv rôznych naturelov.

Oceňovaný doma aj v zahraničí

Svetové uznanie priniesla Jozefovi Kronerovi úloha Tóna Brtka vo filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Tragický príbeh z obdobia Slovenského štátu a arizácie židovského majetku v roku 1966 ocenili Oscarom (jediný v histórii slovenského filmu). Obchod na korze sa v tomto roku dostal v rebríčku najúspešnejších a najpremietanejších filmov v USA na prvé miesto. Ocenenia za herecký výkon získal i na iných medzinárodných fórach. Bol držiteľom zvláštneho uznania z filmového festivalu v Cannes, Striebornej sirény zo Sorrenta, či Zlatej ruže zo Sofie. Americkí kritici ho radi prirovnávali k Chaplinovi, pre jeho schopnosť zrozumiteľne rozprávať o tragikomickom osude obyčajného človeka. Dostal od Americkej akadémie filmového umenia vtedy najvyššie vyznamenanie – Modrú stuhu.

Prišli mnohé lákavé ponuky zo zahraničia, ale politická nomenklatúra mu nechcela udeľovať potrebné povolenia a on zas nechcel emigrovať. Že so Židmi hlboko súcití, ukázal aj o dva roky neskôr, keď dostal príležitosť stvárniť židovského mliekara Tojvjeho v jeho jedinom muzikáli Fidlikant na streche.

Jozef Kroner sa počas svojej kariéry venoval aj dabingu rozprávkových postáv. Jeho nezabudnuteľný hlas sa hlboko vryl do uší mnohých generácií detí. Nahovoril množstvo nezabudnuteľných kreslených postavičiek, Kubka a Maťka či Kremienka a Chocholúšika. V čase normalizácie mu boli ponúkané však len nenáročné úlohy. Veľa tém a autorov bolo tabu, a tak ho mnohí diváci majú zafixovaného najmä ako zabávača, ktorý hráva zjednodušené postavy „ľudových“ beťárov, napríklad sváka Ragana, Pacha a ďalšie. Aj menej náročným úlohám však vedel dať prirodzenú dôstojnosť a tak sa pre divákov práve vďaka Jozefovi Kronerovi stali nezabudnuteľnými.

Kronerove herecké schopnosti však veľkou mierou využívali aj filmové štáby za hranicami Slovenska. Naplno ich využili, napríklad, maďarskí režiséri. Film Iný pohľad získal ocenenia v Cannes či Sao Paule a maďarská filmová kritika Kronerovi udelila Cenu roka za najlepší mužský herecký výkon. Nevšedné čaro osobnosti neuniklo pozornosti bulharského režiséra Bodžakova a obsadil ho do role starého husliara Henycha. Film priniesol Jozefovi Kronerovi nomináciu na Felixa – európskeho Oscara.

Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998, vo veku nedožitých 74 rokov.

Spracovali: Andrea Smolková a Tomáš Bořuta

Filmografia Jozefa Kronera

  • 1949: Katka (majster Jozef)
  • 1951: Akce B (švec)
  • 1953: Pole neorané (Šimon Perďoch)
  • 1954: Drevená dedina (Ondro Chlistoň)
  • 1955: Štvorylka (krajčír Sásik)
  • 1956: Čert nespí (porotca, kádrovák Merinda, inžinier Martvoň)
  • 1957: Posledná bosorka (Jakub Krvaj)
  • 1957: Zemianska česť (Jonáš)
  • 1958: Statočný zlodej (Jožko Púčik)
  • 1958: Šťastie príde v nedeľu
  • 1960: Jerguš Lapin (strýko Košaľkuľa)
  • 1961: Pokorené rieky (Juraj Brondoš)
  • 1962: Polnočná omša (Valentín Kubiš)
  • 1962/63: Jánošík I-II (otec Uhorčík)
  • 1965: Obchod na korze (Tóno Brtko)
  • 1965: Kubo (Kubo)
  • 1966: Lidé z maringotek (klaun Ferdinand)
  • 1967: Muž, který stoupl v ceně (pán Benda)
  • 1968: Dialóg 20-40-60 (starec)
  • 1968: Muž, ktorý luže (Franz)
  • 1968: Traja svedkovia (dr. Schwartz)
  • 1969: Touha zvaná Anada (Koktavý)
  • 1970: Pán si neželal nič (Ctibor)
  • 1970: Rysavá jalovica (Adam Krt)
  • 1972: Zajtra bude neskoro (učiteľ)
  • 1972: Prečo Adam Chvojka vicerichtár spáva doma (Adam Chvojka)
  • 1973: Očovské pastorále (Cesnak)
  • 1973: Putovanie do San Jaga (Carlo)
  • 1973: Végül [Nakoniec], r. Gyula Maár, Maďarsko (János Varga)
  • 1973: Vymenená princezná (Kráľ)
  • 1975: Pacho, hybský zbojník (Pacho Matrtaj)
  • 1975/84: Slovácko sa nesúdí (Matúš Pagáč)
  • 1976: Stratená dolina (Gamboš)
  • 1976: Sváko Ragan (Sváko Ragan)
  • 1976: Teketória [Okolky], r. Gyula Maár, Maďarsko
  • 1977: Vianočné oblátky (Jano Predaj)
  • 1979: Két történet a félmúltból [Dva príbehy z nedávnej minulosti], pov. A téglafal mögött [Za tehlovou stenou], r. Karoly Makk, Maďarsko (Ferenc Bódi)
  • 1979: Mišo (Mišo)
  • 1981: Kosenie Jastrabej lúky (otec Martin Hudec)
  • 1981: Megáll az idő [Čas sa zastaví], r. Péter Gothár, Maďarsko (triedny profesor)
  • 1981: Tegnap elött [Predvčerom], r. Péter Bacsó, Maďarsko
  • 1982: Egymásra nézve [Iný pohľad], r. Károly Makk, Maďarsko
  • 1982: Popolvár najväčší na svete (sluha Šablica)
  • 1982: Přeludy pouště (Sidi Ali)
  • 1982: Soľ nad zlato (šašo)
  • 1983: Tisícročná včela (Martin Pichanda)
  • 1987: Neďaleko do neba (Šimaľa)
  • 1987: Posledný rukopis [Az utolsó kézirat], r. Károly Makk, Maďarsko (György Nyáry)
  • 1988: Lovec senzací (Šnórer)
  • 1988: Vlakári (dedo Homola)
  • 1989: Můj přítel d’Artagnan (Křepelka)
  • 1989: Ty, ktorý si na nebesiach [Ti, kojto si nebeto], r. Dočo Bodžakov, Bulharsko (George Henih)
  • 1990: Árnyék a havon [Tieň na snehu], r. Attila Janisch, Maďarsko
  • 1992: Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (Košťál)
  • 1994: Vášnivý bozk (Schneider) 1995: …ani smrt nebere! (Martin Janák–Štipaný)
  • 1995: Albert, Albert („fotograf“)

Zdroje:

BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana a kolektív autorov. 2012. Elixír smiechu. Jozef Kroner a Kronerovci. Bratislava : Divadelný ústav, 2012. s. 306-309. ISBN 978-80-89369-42-3.

Biografický lexikón Slovenska. V, Km-L. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 9788081490118.

TURZO, Ivan. Od ochotníctva k profesionalizmu. Bratislava : Tatran, 1981. – 276 s.

Online zdroje:

https://www.csfd.sk/tvorca/952-jozef-kroner/prehlad/

https://kroner.sk/profil/

http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001805-Kroner-Jozef-19241998/?disprec=4&iset=2